Príroda v Tatrách pracuje a obnovuje sa zadarmo, tvrdí VLK

Podľa náčelníka Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraja Lukáča priebeh piatich rokov po vetrovej kalamite z 19. novembra 2004 dal jednoznačne za pravdu ich predpokladom, ktoré VLK prezentoval už v decembri 2004. "Prvýkrát v histórii slovenskej ochrany prírody máme možnosť sledovať prirodzený vývoj lesov na takých veľkých plochách, ako to je napríklad v Tichej a Kôprovej doline. Príroda si tu s dôsledkami veternej kalamity poradila nad očakávania dobre. Prakticky všetky nespracované polomy sú dnes plné prirodzeného zmladenia, plochy osídľuje stále viac chránených druhov organizmov, podkôrniková kalamita sa utlmila aj bez zásahov človeka a to všetko úplne zadarmo," tvrdí Lukáč.

Podľa jeho vyjadrenia tento úspech sa podarilo dosiahnuť aj napriek aktívnemu odporu štátnych inštitúcií. "Zaslúžili sa o to predovšetkým obyčajní ľudia, ale aj mnohí vedci, umelci a mimovládne organizácie. Spoločne tak ukázali, že občianska angažovanosť má zmysel aj v dobách, ktoré občianskej spoločnosti veľmi neprajú," uviedol. Lukáč hovorí, že negatívne zmeny sú sústredené predovšetkým v centrálnej časti Vysokých Tatier. Ťažba kalamitného dreva tu na rozsiahlych plochách poškodila alebo zničila lesné ekosystémy a biotopy chránených druhov. K nej sa veľmi prirodzene pridalo rozširovanie lyžiarskych stredísk a výstavba rekreačných zariadení. "Centrálna časť Vysokých Tatier je tak dnes natoľko znehodnotená, že jediným logickým riešením je vyňatie tejto oblasti z Tatranského národného parku," domnieva sa Lukáč.