Európsky parlament odsúhlasil prísnejšie pravidlá pre zber a recykláciu elektroodpadu, ktorého objem v Európe nebezpečne rastie. Súčasná smernica podľa europoslanca Karl-Heinz Florenza pripomína švajčiarsky ementál.
Elektroodpad se nebude vyvážet ale recyklovat
Parlament minulý týždeň schválil v prvom čítaní obrovskou väčšinou novelu Opens external link in new windowSmernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Za prijatie hlasovalo 580, proti bolo 37 a hlasovania sa zdržalo 22 europoslancov.
Nové pravidlá, ktoré ešte musí schváliť Rada ministrov, sa budú týkať akéhokoľvek elektroodpadu, vrátane nano-materiálov. Výnimku budú mať napríklad pevné inštalácie, nástroje veľkých rozmerov a vojenské zariadenia a vozidlá.
Parlament chce zrecyklovať 85% elektrošrotu
Hlavným cieľom úpravy pravidiel z roku 2003 je zlepšiť zber a recykláciu elektroodpadu. V súčasnosti sa totiž recykluje len asi 33% elektrošrotu. Medzi krajinami navyše existujú obrovské rozdiely čo sa týka zberu elektroodpadu.
Podľa novej smernice budú musieť členské štáty od roku 2016 zozbierať 85% elektroodpadu, ktorý vyprodukujú a popri výrobcoch budú štáty spoluzodpovedné za dosiahnutie tohto kolektívneho cieľa.
Pre rok 2012 sa zároveň stanovil priebežný cieľ vyzbierať 4 kg elektroodpadu na občana alebo hmotnosť odpadu z roku 2010, podľa toho čo je vyššie.
Tesnou väčšinou prijali poslanci návrh socialistov rozdeliť náklady na zber, spracovanie, využitie a odstránenie elektroodpadu medzi spotrebiteľov, výrobcov a predajcov. V súčasnosti zber financujú miestne úrady (obce) Podľa zásady "znečisťovateľ platí" by po novom mali výrobcovia elektrospotrebičov prispievať na zber a ďalšie spracovanie odpadu.
Zvolení európski zástupcovi tiež podporili cieľ pre recykláciu vo výške 50-75 percent (v závislosti od kategórie) a tiež nový 5-percentný cieľ pre opätovné použitie, ktorý v súčasne platnej smernici chýba.
Navyše spotrebitelia budú môcť určité elektrické či elektronické zariadenie malého objemu predajcom vrátiť bez toho, aby si museli kupovať nové.
Boj proti ilegálnemu exportu
Elektroodpad z Únie sa veľmi často, pod zámienkou ďalšieho využitia, ilegálne vyváža do rozvojových zemí v Afrike a Ázii, kde ohrozuje zdravie aj životné prostredie. Nová úprava prináša prísnejšie inšpekcie a kontroly zásielok na hraniciach.
Dôležitou prijatou zmenou je presun dôkazného bremena. Dosiaľ musia colníci dokazovať, že zariadenia v zásielke nefungujú a ide o odpad. Po novom by mali vývozcovia garantovať, že materiál možno znovu použiť a v prípade sporu jeho funkčnosť dokázať.
Jednoduchšia registrácia i štandardy zberu
Prešiel aj návrh o celoeurópskej harmonizácii porovnateľných štandardov zberu a o jednotnej registrácii výrobkov. Na rozdiel od 27 rôznych pravidiel by tak vďaka vzájomne prepojeným registrom mali výrobcom znížiť administratívne náklady. Bude tak existovať jedna "virtuálna" podateľňa a nie desiatky či stovky v rôznych krajinách a regiónoch s jednotnými registračnými poplatkami.
Čo má niekto za odpad, iný považuje za zlato
Podľa spravodajcu pre revíziu smernice OEEZ, nemeckého europoslanca Karl-Heinz Florenza (EPP), ale elektroodpad nie je len environmentálnou otázkou, ale aj problémom hospodárstva, nerastných surovín, inovácií a klimatických zmien a "ovplyvňuje zdroje našich detí."
Do zberní sa dostanú asi 2% používaných mobilov, ktoré obsahujú zlato či platinu. 41 kusov mobilov pritom obsahuje rovnaké množstvo zlata ako tona zlatej rudy. Európa navyše čelí Opens external link in new windownedostatku týchto i ďalších vzácnych surovín, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj high-tech technológií, laptopov či elektromobilov.
Ako zároveň Florenz podotkol, elektromobily potrebujú 6-krát viac elektroniky ako počítač, čo otázku elektroodpadu robí ešte naliehavejšou.
"Ak pošleme všetku našu elektroniku do Indie a Číny, aby sa tam predala, jednotlivci tam na tom zarobia," uviedol. Avšak na hospodársku budúcnosť Únie a ciele v oblasti recyklácie to bude mať negatívny vplyv.
Pozadie
Európska komisia odhaduje, že každý Európan vyprodukuje ročne asi 17-20 kg elektroodpadu, ktorý zahŕňa žiarovky, staré televízory, počítače, mobilné telefóny, chladničky a rôzne elektrické a elektronické súčiastky. Ročne je to teda asi 9 miliónov elektronického odpadu. Zároveň predstavuje jednu z najrýchlejšie rastúcich zložiek odpadu v Únii.
Keďže tento druh odpadu môže obsahovať nebezpečné látky, ako arzén, ortuť, olovo, chróm a ďalšie, oddeľuje sa od ostatných druhov odpadu. Jeho zber, likvidácia a nakladanie upravujú prísne pravidlá. Na úrovni EÚ je to Smernica 2002/96/ES o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ), ktorá ale pre svoju komplikovanosť a nákladnosť nikdy prakticky nevstúpila do platnosti. Inštitúcie EÚ sa preto snažia o jej efektívnu revíziu.